Psy a ich reč tela…

Žiadny pes nechce byť nútený k agresivite a snaží sa jej vyhnúť. Preto psy používajú zmierlivú reč tela, aby agresivite predišli. V psom svete slúži táto reč k ukľudneniu ostatných jedincov v smečke. Je to zrovnateľné s ľudskými zdvorilostnými spoločenskými prejavmi, ako sú úsmev, pozdrav, ospravedlnenie, potrasenie ruky. Psy tieto prejavy používajú tiež k vyjadreniu strachu v momentoch ohrozenia a k vyjadreniu túžby napätie ukľudniť.

Tieto gestá sú často chápané ako submisívne (podriadené), ale tento pohľad je veľmi nebezpečný. Všetci psy používajú širokú škálu výrazov bez ohľadu na sociálne postavenie a každý pes môže pohrýzť, ak sa situácia z jeho úhla pohľadu vyhrotí.

„Stresové signály“ ( na začiatku olizovanie nosu, zívanie…odvracanie hlavy… odvracanie tela, podávanie labky… snaha odísť preč… prikrčený postoj, stiahnutý chvost…plazenie sa, uši stiahnuté dozadu… ľahnutie s nohami nahor… strnulosť, uprený pohľad… vrčanie… cvaknutie zubami… nakoniec pohryznutie) sú gestá, ktoré pes používa v strese alebo z pocitu ohrozenia. Tieto gestá slúžia k odvráteniu hrozby a tým predchádzajú vystupňovaniu agresivity. Prejavy ako zívanie, stáčanie uší dozadu a zdvíhanie labky, znamenajú : „Mám strach – prestaňte ma desiť, prosím!“ Gestá ako vrčanie, cvaknutie zubami znamenajú: „Dosť! Hneď ma nechajte na pokoji!“

Pochopenie zmyslov týchto signálov a vysvetlenie deťom, pomôže predísť poslednému stupňu agresivity, akým je pohryznutie!

Ak použité gesto ihneď nezmierni alebo neodvráti pocit ohrozenia, pes postupuje vo výrazovom rebríčku ďalej. Ak sa tieto miernejšie gestá zo strany majiteľa dlhodobo ignorujú a pes vidí, že nie sú účinné, tak ich vynechá a začne hneď vrčať alebo cvakať zubami pre výstrahu. Taký pes sa zdá byť „nepredvídateľne agresívny“, ale v skutočnosti mu len nikto (hlavne majiteľ) nerozumie.

Pes, ktorý má pocit ohrozenia, sa obvykle snaží od nepríjemnej situácie odísť. VEĽA DETÍ BOLO POHRYZNUTÝCH LEN PRETO, ŽE PSA, KTORÝ CHCEL BYŤ SÁM, PRENASLEDOVALI A OBŤAŽOVALI. Keď sa pes snaží ujsť pred ohrozením, ktorým je pre neho napríklad dieťa s natiahnutými rukami, ktoré ho prenásleduje, chytí ho a mazlí sa sním, je pes nútený ho varovať vrčaním. Ak tento prejav stresu nie je dostatočným varovaním, je ignorovaný alebo potrestaný, potom veľmi pravdepodobne začne pes po dieťati cvakať zubami alebo ho rovno hrýzť.

Nesprávne pochopenie stresových signálov a potrestanie psa v okamihu,keď sa snaží povedať: „Prosím ukľudni sa a nechaj ma na pokoji!“, má veľmi ničivý účinok na vzťah medzi psami a ich ľudskými kamarátmi.

Keď sa zmierlivé gestá míňajú účinku, úroveň ohrozenia psa vzrastie, pes prestáva ľuďom dôverovať a zvyšuje sa riziko agresivity!

Keď sa naučíte vnímať príznaky znepokojenia vášho psa, predídete agresivite.

Treba však myslieť ešte na jednu vec. Agresivita môže vzísť aj zo zlého zdravotného stavu zvieraťa (bolesť je veľkým akcelerátorom agresivity), preto skúste nezanedbávať preventívne prehliadky vášho miláčika u svojho veterinára aspoň 2x do roka a tak predísť zdravotným problémom.

autorom článku je MVDr. Hana Žertová, uznávaná česká psychologička psov (www.hanazertova.cz)